Stáva sa ti, že tvoje telo reaguje na bežné situácie výbuchom nervozity, uzavretím alebo „odpojením“? Polyvagálna teória ponúka vysvetlenie — a čo je dôležitejšie — aj cestu späť.
Čo je polyvagálna teória?
Autorom tejto teórie je Dr. Stephen Porges, neurovedec, ktorý objasnil, ako náš nervový systém reaguje na bezpečie a ohrozenie — nie len vedome, ale predovšetkým podvedome.
Zjednodušene:
- Keď sa cítime v bezpečí, naše telo je v režime rastu, obnovy a spojenia.
- Keď sa cítime ohrození, prechádzame do režimu boja, úteku alebo zamrznutia — aj keď reálne nebezpečenstvo nehrozí.
3 nervové stavy podľa polyvagálnej teórie
- Ventral vagal (bezpečie a spojenie) – pokoj, otvorenosť, jasnosť.
- Sympatický (boj/útek) – stres, tlak, hyperaktivita.
- Dorsal vagal (zamrznutie) – únava, apatia, odpojenie.
Toto nie sú stavy, ktoré si „vyberáme“. Sú telesnou reakciou na to, ako vnímame svet.
Ako sa to prejavuje v praxi
- Hádka v práci → telo sa stiahne, začneš zle dýchať, myseľ beží na plné obrátky.
- Príliš veľa úloh → zmrazenie, nič sa ti nechce, únava.
- Pochvala od kolegu → otvoríš sa, cítiš spojenie, uvoľníš sa.
To všetko sú nervové odpovede. Nie slabosť — ale biológia.
Ako sa jemne regulovať späť do bezpečia
Niekoľko mikro-stratégií:
- 5 minút ticha s vedomým dýchaním
- Dotyk ruky na srdce alebo brucho
- Pohár vody s plným sústredením na chuť a pohyb tekutiny
- Prítomnosť iného človeka, ktorý ťa prijíma
- Jemný pohyb – pomalá chôdza, natiahnutie sa, kývanie telom
Praktický tip: ranný reset
Začni deň týmto mini rituálom:
Sadni si zavri pohodlne na stoličku zavri si oči, alebo ich nechaj otvorené je to na tebe. Polož si ruky na brucho a dýchaj.V duchu si povedz: „Som v bezpečí. Som tu.“
Opakuj 1–2 minúty.
Je to jednoduché… ale často účinnejšie než celý zoznam úloh.
Polyvagálna teória nás učí, že náš nervový systém nie je problém, ale kompas.
A keď sa naučíme vnímať jeho signály, vieme si vytvoriť vnútorný domov — aj v chaose sveta okolo.
Bezpečie nie je miesto. Je to stav bytia.
