Telo a výkonnosť
Telo nie je prekážka v našej výkonnosti. Nie je to „slabosť“, ktorú treba prehliadnuť. Je to náš najcitlivejší senzor – ukazuje nám, čo naozaj žijeme, aj keď si to ešte nevieme pripustiť.
„Telo si pamätá. Telo povie nie. Aj keď naša myseľ ešte nie je pripravená.“ – Dr. Gabor Maté
Chronické ochorenia, úzkosti, bolesti chrbta, tráviace problémy, migrény – často nie sú len náhoda. Sú dôsledkom odpojenia od seba. Od nepočúvaných emócií, od nevyjadrených „nie“, od potreby byť „v poriadku“ pre druhých, aj keď sa rozpadáme.
Dr. Gabor Maté upozorňuje, že medzi najčastejšie koreňové vzorce pri autoimunitných diagnózach patria: potláčanie hnevu a emócií, prehnaná zodpovednosť a perfekcionizmus, tendencia starať sa o všetkých ostatných, len nie o seba, neustála snaha o uznanie namiesto autentického vyjadrenia.
Naše telo však nebolo evolučne stavané na dlhodobé ohrozenie.
Reakcie ako fight, flight, freeze či fawl (útok, útek, zamrznutie, podvolenie sa) vznikli pre konkrétne, krátke situácie – ako napríklad útek pred šelmou.
Dnes však tieto mechanizmy spúšťame denne – pri výzvach v práci, v medziľudských interakciách, vo svete plnom správ o vojnách, pri nadmernom multitaskingu, v kolotoči povinností.
Nervový systém nestíha rozlíšiť, že už nie sme v reálnom fyzickom ohrození – a zostáva v strehu.
Zastaviť sa a povedať „dosť“ nie je slabosť. Je to odvaha byť človekom, nie strojom. A možno je to práve dnes ten moment, keď si dovolíš cítiť viac, než len „musím“. Možno je čas položiť si tichú otázku: Ako sa mám… naozaj? Chyba mi ukončenie Nápis mi možnosti nadpisu
A možno je to práve dnes ten moment, keď si dovolíš cítiť viac, než len „musím“. Možno je čas položiť si tichú otázku:
Ako sa mám… naozaj?
A možno je čas nepokračovať rovnako.
Ale inak. Pomalšie. Hlbšie. So sebou.
Telo čakalo na tvoju pozornosť možno roky. A keď ho raz začneme vnímať a počúvať nemusí už kričať.
Nie si v tom sám/sama. Aj ty máš právo začať znova – inak.
