Mnohí ľudia prichádzajú do somatického koučingu s pocitom, že rozumejú tomu, čo by mali zmeniť, ale napriek tomu sa im nedarí túto zmenu dlhodobo uskutočniť. Vedia pomenovať svoje vzorce správania, chápu svoje obavy, dokážu rozpoznať situácie, ktoré ich stresujú, a často majú aj jasnú predstavu o tom, ako by chceli reagovať inak. Napriek tomu sa v podobných situáciách opakovane ocitnú v rovnakých reakciách.
Prečo sa to deje?
Pretože človek nie je iba myseľ.
Naše rozhodnutia, správanie, komunikáciu a schopnosť zvládať náročné situácie ovplyvňuje aj náš nervový systém, emócie a naše telo. Možno ste zažili situáciu, keď ste si v duchu hovorili: „Tentokrát zostanem pokojný.“ Ale potom prišla konkrétna veta, tón hlasu alebo konflikt a vaše telo zareagovalo skôr, ako ste stihli premýšľať. Zrýchlil sa vám dych, stiahlo hrdlo, napli sa ramená, zatlačili ste čeľusť alebo ste zrazu nevedeli nájsť správne slová.
Tieto reakcie nevznikajú preto, že by sme boli slabí alebo že by sme nevedeli dostatočne ovládať svoje správanie. Sú výsledkom fungovania nášho nervového systému, ktorý sa počas života učí rozpoznávať bezpečie a ohrozenie.
Práve na tomto mieste pracuje somatický koučing.
Somatický koučing vychádza z pochopenia, že telo nie je iba pasívny nástroj, ktorý poslúcha naše myšlienky. Telo je aktívnou súčasťou nášho prežívania a neustále nám poskytuje informácie o tom, čo sa v nás deje.
Slovo somatický pochádza z gréckeho slova „soma“, ktoré znamená telo. V tomto prístupe preto nepracujeme iba s tým, čo si myslíme, ale aj s tým, čo cítime, vnímame a prežívame vo svojom tele. Naše telo s nami komunikuje neustále. Môže to byť pocit napätia v hrudi, stiahnutý žalúdok, plytké dýchanie, nepokoj v rukách, tlak v hlave alebo naopak pocit stability, uvoľnenia a priestoru. Tieto signály často zachytíme skôr, než ich dokážeme pomenovať slovami.
V bežnom živote však veľa týchto signálov ignorujeme. Naučili sme sa fungovať cez výkon, racionalitu a kontrolu. Keď cítime stres, často sa snažíme presvedčiť sami seba, že „to nič nie je“, že by sme mali byť pokojnejší alebo že by sme to jednoducho mali zvládnuť. Problém je, že nervový systém nepracuje iba na základe našich vedomých rozhodnutí.
Mozog neustále vyhodnocuje množstvo informácií z tela aj z prostredia a vytvára predpovede o tom, čo sa bude diať ďalej. Ak vyhodnotí situáciu ako bezpečnú, môžeme premýšľať, komunikovať, počúvať druhých a reagovať flexibilne. Ak však zaznamená ohrozenie, aktivujú sa ochranné mechanizmy. Vtedy sa môže stať, že prevezme kontrolu časť mozgu orientovaná na prežitie. Tento systém je starší ako naše racionálne myslenie a jeho hlavnou úlohou nie je viesť pokojný rozhovor alebo analyzovať situáciu. Jeho úlohou je zabezpečiť naše bezpečie.
Preto sa v stresovej situácii môžeme dostať do reakcií útoku, úniku alebo zamrznutia. Môžeme povedať niečo ostrejšie, než sme chceli. Môžeme sa stiahnuť a nedokázať vyjadriť svoje potreby. Alebo môžeme cítiť, že sme úplne odpojení od seba.
V somatickom koučingu sa učíme tieto stavy rozpoznávať. Nepracujeme proti telu. Pracujeme s telom. Dôležitou súčasťou je rozvíjanie schopnosti vnímať svoje vnútorné prežívanie, proces, ktorý nazývame interocepcia. Ide o schopnosť zachytiť vnútorné telesné signály a uvedomiť si ich význam.
Napríklad namiesto toho, aby sme si iba povedali: „Som nahnevaný“, môžeme skúmať:
- Kde tento pocit v tele vnímam?
- Aké je moje dýchanie?
- Čo robia moje svaly?
- Čo sa zmení, keď tomu pocitu venujem pozornosť?
Týmto spôsobom vytvárame väčšie spojenie medzi telom a mysľou.
Veľmi dôležitou témou v somatickom koučingu je aj práca s tým, ako si naše telo pamätá minulé skúsenosti. Niektoré udalosti si pamätáme ako príbeh vieme, kde sa stali, kto pri nich bol a čo sme vtedy povedali. To je explicitná pamäť. Existuje však aj implicitná pamäť. Tá neukladá udalosti ako príbehy, ale skôr ako telesné reakcie, pocity a automatické vzorce.
Príkladom môže byť človek, ktorý v detstve opakovane zažíval kritiku pri chybách. Možno si dnes nepamätá konkrétne situácie, kedy bol kritizovaný, ale jeho nervový systém si mohol uložiť spojenie medzi chybou a ohrozením. V dospelosti potom môže pri spätnej väzbe od kolegu alebo partnera automaticky cítiť napätie, hanbu alebo potrebu brániť sa.
Rozumovo môže vedieť, že spätná väzba nie je útok. Jeho telo však môže reagovať, akoby ním bola.
V somatickom koučingu vytvárame priestor, kde tieto automatické reakcie môžeme bezpečne preskúmať. Nejde o to odstrániť minulosť alebo prinútiť sa reagovať inak silou vôle. Ide o vytvorenie nových skúseností, ktoré pomáhajú nervovému systému postupne rozširovať svoju schopnosť regulácie. Keď sa učíme zostať prítomní pri telesných pocitoch, získavame väčšiu schopnosť voľby. Medzi podnetom a našou reakciou vzniká priestor. A práve v tomto priestore sa nachádza možnosť zmeny.
Somatický koučing preto nie je o tom, že budeme neustále analyzovať, čo je s nami zlé. Je o zvedavosti voči sebe samým. O pochopení, prečo naše telo reaguje určitým spôsobom, a o vytváraní nových možností.
- Učíme sa počúvať signály svojho tela skôr, než musia kričať.
- Učíme sa rozpoznávať stres skôr, než nás zaplaví.
- Učíme sa vracať k pocitu stability aj v náročných situáciách.
- Zvyšujeme okno našej tolerancie, sme viac rezilientný.
- Učíme náš nervový systém prijímať nové vzorce správania.
- Pracujeme s našimi limitujúcimi presvedčeniami či zdravými hranicami.
Neopravujeme, vytvárame pre náš nervový systém nové možnosti a bezpečie. A keď telo začne veriť, že sme v bezpečí, získavame späť prístup k svojej schopnosti premýšľať, komunikovať, tvoriť a byť v kontakte so sebou aj s druhými.