„Aby strom prežil, musí byť zakorenený v pôde, ktorá mu poskytuje výživu. Ale ak sa pôda stane toxickou alebo neúrodnou, strom je nútený zmeniť svoj smer, ohnúť sa a prispôsobiť sa, aby prežil.“ Gabor Maté
Môj dnešný článok začínam skrátenou myšlienkou Gabora Maté, môjho učiteľa, aby som podporila vašu zvedavosť. Robím to tak trošku úmyselne, pretože práve zvedavosť je esenciou, ktorú by sme obzvlášť mali pridať do nášho života keď pociťujeme tlak, stres či emócie, ktoré nie sú príjemné. Zvedavosťou hľadáme odpovede, a tým sa dostávame bližšie k jadru a uzdraveniu. V opaku stoja naše mechanizmy, ktoré sú pre viacerých z nás veľmi príznačné ako potláčanie, skrývanie, hnev voči daným prejavom.
Myšlienka Gabora Maté
Ale poďme sa vrátiť späť k myšlienke Gabora Maté. V jeho vyjadrení rezonuje:
- pôda: “aby prežil musí byť zakorenený v pôde, ktorá mu poskytuje obživu”, presne ako dieťa musí byť späté so svojimi rodičmi, alebo opatrovníkmi, aby dostalo obživu, aby bolo oň postarané a aby prežilo. V tomto prípade pôda predstavuje potrebu vzťahovej väzby (attachement)
- svoj smer:“strom je nútený zmeniť svoj smer, ak pôda stane toxickej alebo neúrodnou”, aj chlapci (malé deti) prestanú plakať, ak im ich rodičia budú hovoriť, že chlapci neplačú, aj keď v daných situáciách je pre nich plač východiskom lebo ich niečo bolí alebo sa im niečo nepáči. V tomto prípade chlapci zmenia smer a naozaj sa naučia neplakať, lebo tak sa cítia prijatý a podporujú svoju vzťahové väzbu no potláčajú autenticitu. Smer teda predstavuje autenticitu (autenticity).
Potreba autenticity a vzťahovej väzby
Práve pôda a smer sú našimi základnými potrebami, s ktorými sme sa narodili, a ktoré sú pre náš život dôležité aj dnes. Prepáčte áno myslím potreba vzťahovej väzby a potreba autenticity.
Autenticita neznamená iba naše správanie, ale je aj to forma spojenia so sebou (being connected). Práve toto spojenie nám umožňuje cítiť naše telo, porozumieť mu, byť spätý s našim vnútorným pocitom (gut feeling), ktorý má hlboké korene v evolúcií.
Kedysi sa ľudia stretávali s rôznymi nebezpečenstvami a bohužiaľ alebo Bohu dík, nemali so sebou smartfón či počítač, ktorý by im vysvetlil čo stojí pred nimi. Áno možno by ani nestihli vyťukať, že to čo pred nimi stojí je ich predátor. No na rýchle rozpoznanie nebezpečenstva im slúžil práve ich gut feeling. Vnútorný pocit, kompas, ktorý ich varoval aby ušli, zastavili sa alebo sa schovali. Tento pocit, je ukrytý v črevách a prejavuje sa stiahnutím, tlakom či bolesťou, pri možnom nebezpečenstve. Zároveň je veľkou pravdou, že od začiatku ľudskej evolúcie žili ľudia v kmeňoch / skupinách či tlupách aby prežili a vzájomne si pomáhali.
Vidíte prienik medzi vašou autenticitou a potrebou vzťahovej väzby vo vašom živote / svojim smerom a pôdou? Ktorá potrebu posilňujete a ktorá ja naopak v úzadí?
Obidve z potrieb sú pre náš život veľmi dôležité a vždy sa tá menej podporovaná začne ozývať v tom pravom čase a možno oveľa ostrejšie ako by sme čakali. Na to aby sme sa dostali bližšie k uzdraveniu je potrebné snažiť sa o balanc medzi týmito dvoma potrebami, čo je pre niektorých z nás celoživotným poslaním, no čo je krajšie ísť naprieč tomuto poslaniu?:)
Odporúčam
Ako sa začať lepšie počúvať a nadviazať kontakt so svojím telom? Prečítajte si tento článok.
